🎉 Gratulujeme! Prešiel si všetkými kvízmi z tejto kategórie. Kvízy sa budú ďalej opakovať v náhodnom poradí.
Foto od Regös Környei na Unsplash
Zlato, striebro a meď z našich hôr stáli po stáročia za bohatstvom celého Uhorska. Vyskúšajte si, ktoré mesto na ktorom kove zbohatlo, čo v Štiavnici vzniklo za Márie Terézie a ako si baníci poradili s vodou v horách. Odnesiete si pritom prehľad o tom, prečo sa stredoslovenské banské mestá zapísali aj do dejín techniky.
Zlato
Striebro
Cín
Rožňava
Banská Štiavnica
Kremnica
Ťažba ortuti
Ťažba medi
Ťažba cínu
Papiereň
Sklárska huta
Mincovňa
Polytechnický ústav
Lesnícky inštitút
Banícku akadémiu
Haldy
Štôlne
Tajchy
Thurzovci
Pálfiovci
Zápoľskovci
Parný stroj na čerpanie
Pušný prach na trhanie
Konská dráha na rudu
V Pukanci
V Ľubietovej
V Novej Bani
Libethenit
Malachit
Azurit
Banské mestá patrili od stredoveku k najbohatším sídlam Uhorska. V Kremnici sa ťažilo zlato a razili sa tu kremnické dukáty; tamojšia mincovňa pracuje nepretržite od roku 1328. Banská Štiavnica stála na striebre a roku 1762 tu Mária Terézia zriadila Banícku akadémiu, jednu z najstarších technických vysokých škôl na svete. Vodu pre bane zachytávali umelé nádrže zvané tajchy; na stavbe mnohých z nich sa v 18. storočí podieľal Samuel Mikovíni. Banská Bystrica a Špania Dolina žili z medi, ktorú od roku 1495 vyvážala thurzovsko-fuggerovská spoločnosť. Roku 1627 sa v štiavnických baniach prvý raz v Európe použil pri trhaní horniny pušný prach a roku 1722 vznikol v Novej Bani prvý parný stroj v Uhorsku. Tajchy pritom neslúžili na pitnú vodu, ale ako zdroj energie pre banské stroje.
Celý obsah je vo výhradnom vlastníctve kvizovo.sk. Akékoľvek kopírovanie obsahu je zakázané!