🎉 Gratulujeme! Prešiel si všetkými kvízmi z tejto kategórie. Kvízy sa budú ďalej opakovať v náhodnom poradí.
Foto od Pim de Boer na Unsplash
Slovenské nárečia sa menia každých pár desiatok kilometrov a slovo, ktoré je v Bratislave neznáme, znie na Zemplíne úplne bežne. Vyskúšajte si, či viete, čo znamenajú gruľe, koho volali šuhaj a na ktorej slabike stojí prízvuk vo východoslovenskej reči. Zistíte pritom, ako úzko súvisia naše nárečia so vznikom spisovnej slovenčiny.
Dve
Tri
Päť
Kostol
Jarmok
Dedina
Zo západoslovenských
Z východoslovenských
Zo stredoslovenských
Zemiaky
Šišky
Slivky
Teraz
Včera
Ráno
Starého otca
Pastiera oviec
Mladého chlapca
Stojí na predposlednej slabike
Stojí na poslednej slabike
Stojí vždy na prvej slabike
Záhorácke
Novohradské
Šarišské
Goralské
Zemplínske
Tekovské
Na západoslovenských
Na goralských
Na stredoslovenských
Slovenčina sa delí na tri hlavné nárečové skupiny: západoslovenskú, stredoslovenskú a východoslovenskú. Ľudovít Štúr postavil v roku 1843 kodifikáciu spisovného jazyka na stredoslovenských nárečiach, kým Anton Bernolák vychádzal koncom 18. storočia zo západoslovenskej kultúrnej reči. Západoslovenské nárečia nepoznajú dvojhlásky, preto sa v nich hovorí mlíko či polívka. Východoslovenské nárečia stratili rozlišovanie dĺžky samohlások a prízvuk v nich stojí na predposlednej slabike podobne ako v poľštine; patria sem nárečia šarišské, zemplínske, spišské a abovské. Na severe Oravy a Spiša sa hovorí goralskými nárečiami, ktoré tvoria prechod k poľštine. Najviac mätie, že hranice nárečí nekopírujú hranice dnešných krajov.
Celý obsah je vo výhradnom vlastníctve kvizovo.sk. Akékoľvek kopírovanie obsahu je zakázané!