🎉 Gratulujeme! Prešiel si všetkými kvízmi z tejto kategórie. Kvízy sa budú ďalej opakovať v náhodnom poradí.
Otestujte svoje znalosti o významných povstaniach, ktoré formovali slovenskú históriu, v tomto fascinujúcom kvíze. Prejdete si kľúčové udalosti od kuruckých bojov po Slovenské národné povstanie a zistíte, aké mesto sa považuje za jeho centrum. V kvíze sa dozviete aj o východoslovenských roľníckych povstaniach a ich vplyve na národné hnutie. Pripravte sa na výzvu a objavte, čo všetko viete o boji za slobodu a identitu Slovenska!
Košice
Banská Bystrica
Bratislava
Dobyť Berlín na konci vojny
Prebiť sa cez Karpaty na pomoc SNP
Obsadiť celé Poľsko
Roľnícke povstania proti vrchnosti v 19. storočí
Husitské výpravy z Čiech
Protihabsburské stavovské povstania šľachty a časti vojska
Juraj Thurzo
Mikuláš Zrínsky
František II. Rákóci
Východné Slovensko v oblastiach Zemplína, Abova, Šariša a Spiša
Južné Slovensko pri Dunaji
Stredné Slovensko okolo Banskej Bystrice
Myjava
Bratislava
Martin
Ľudovít Štúr
Alexander Dubček
Tomáš Garrigue Masaryk
Výhradne letecké bombardovacie jednotky
Námorné jednotky na Dunaji
Malé skupiny a diverzné akcie v horách
Obete 1. svetovej vojny v Karpatoch
Prielom cez Karpaty na pomoc SNP
Začiatok prvého protihabsburského povstania
Revolučný rok 1848 a následné boje za práva a slobody
Roky 1938–1945 druhej svetovej vojny
Obdobie okolo roku 1918, keď vzniklo Československo
Slovenské národné povstanie v roku 1944 malo svoje centrum v Banskej Bystrici. Jeho súčasťou boli partizánske oddiely, teda malé ozbrojené skupiny vykonávajúce prepadové a diverzné akcie. Karpatsko-duklianska operácia z jesene 1944 sa mala prebiť cez Karpaty a spojiť sovietske a československé sily a jej pripomienkou je 6. október, Deň hrdinov. Kurucké povstania boli protihabsburskými stavovskými povstaniami šľachty a časti vojska, pričom posledné veľké viedol František II. Rákóci. Východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831 zasiahlo Zemplín, Abov a Šariš. Pojem meruôsme roky označuje revolučný rok 1848, keď Slovenská národná rada prvý raz zasadala v Myjave a medzi jej vodcov patril Ľudovít Štúr. Označenie meruôsme nie je prezývkou obdobia, ale jazykovým pozostatkom: vzniklo zo starého spôsobu čítania letopočtu „meru osem“, teda štyridsaťosem.
Celý obsah je vo výhradnom vlastníctve kvizovo.sk. Akékoľvek kopírovanie obsahu je zakázané!