🎉 Gratulujeme! Prešiel si všetkými kvízmi z tejto kategórie. Kvízy sa budú ďalej opakovať v náhodnom poradí.
Foto od Léon McGregor na Unsplash
Rok na slovenskej dedine mal pevný rytmus a leto v ňom patrilo k najhlučnejším obdobiam. Preverte si, komu sa staval máj, čo sa s ním neskôr robilo, prečo horeli vatry uprostred júna a ako vyzeral záver žatvy. Spoznáte pritom zvyky, ktoré sa riadili prácou v poli oveľa viac než kalendárom na stene.
Z 23. na 24. júna
Z 31. októbra na 1. novembra
Z 30. apríla na 1. mája
Dievčaťu, ktoré sa mu páčilo
Richtárovi obce
Miestnemu učiteľovi
Krstenie mája
Pálenie mája
Váľanie mája
Dvadsiateho štvrtého júna
Pätnásteho augusta
Prvého mája
S letným slnovratom
S jarnou rovnodennosťou
So zimným slnovratom
Páračky
Dožinky
Priadky
Snop ľanu previazaný stuhou
Veniec upletený z obilných klasov
Kyticu uvitú z poľných kvetov
Vidly
Kosák
Motyku
Preosievaním cez sito
Drvením v žarnove
Mlátením cepom
Svätý Martin
Svätý Vavrinec
Svätý Michal
Tradičný rok na slovenskej dedine určovala práca v poli a pastierska sezóna. Máj, teda ozdobený strom, stavali mládenci v noci z 30. apríla na 1. mája, najčastejšie dievčaťu, ktoré sa im páčilo; na konci sezóny nasledovalo váľanie mája spojené s dedinskou zábavou. V noci na 24. júna, v predvečer sviatku Jána Krstiteľa, horeli jánske ohne, ktoré etnografi spájajú s obradmi okolo letného slnovratu. Vrcholom roka bola žatva: muži kosili kosou, ženy žali kosákom a viazali snopy, zrno sa pred nástupom mláťačiek oddeľovalo od slamy mlátením cepom. Záver žatvy sa oslavoval dožinkami, pri ktorých žnice odovzdávali gazdovi veniec upletený z obilných klasov. Pastierska sezóna sa začínala na Ďura a končila na Michala 29. septembra. Podoba zvykov sa pritom región od regiónu líšila oveľa viac, než sa dnes pripomína.
Celý obsah je vo výhradnom vlastníctve kvizovo.sk. Akékoľvek kopírovanie obsahu je zakázané!