🎉 Gratulujeme! Prešiel si všetkými kvízmi z tejto kategórie. Kvízy sa budú ďalej opakovať v náhodnom poradí.
Rok na slovenskej dedine mal pevný rytmus a leto v ňom patrilo k najhlučnejším obdobiam. Preverte si, komu sa staval máj, čo sa s ním neskôr robilo, prečo horeli vatry uprostred júna a ako vyzeral záver žatvy. Spoznáte pritom zvyky, ktoré sa riadili prácou v poli oveľa viac než kalendárom na stene.
Z 24. na 25. decembra
Z 30. apríla na 1. mája
Z 23. na 24. júna
Miestnemu učiteľovi
Dievčaťu, ktoré sa mu páčilo
Richtárovi obce
Vynášanie mája
Váľanie mája
Krstenie mája
Dvadsiateho štvrtého júna
Dvadsiateho deviateho júna
Pätnásteho augusta
So zimným slnovratom
S letným slnovratom
S jesennou rovnodennosťou
Hody
Dožinky
Páračky
Veniec upletený z obilných klasov
Prvý bochník chleba so soľou
Snop ľanu previazaný stuhou
Hrable
Kosák
Vidly
Preosievaním cez sito
Hrabaním po humne
Mlátením cepom
Svätý Martin
Svätý Ondrej
Svätý Michal
Tradičný rok na slovenskej dedine určovala práca v poli a pastierska sezóna. Máj, teda ozdobený strom, stavali mládenci v noci z 30. apríla na 1. mája, najčastejšie dievčaťu, ktoré sa im páčilo; na konci sezóny nasledovalo váľanie mája spojené s dedinskou zábavou. V noci na 24. júna, v predvečer sviatku Jána Krstiteľa, horeli jánske ohne, ktoré etnografi spájajú s obradmi okolo letného slnovratu. Vrcholom roka bola žatva: muži kosili kosou, ženy žali kosákom a viazali snopy, zrno sa pred nástupom mláťačiek oddeľovalo od slamy mlátením cepom. Záver žatvy sa oslavoval dožinkami, pri ktorých žnice odovzdávali gazdovi veniec upletený z obilných klasov. Pastierska sezóna sa začínala na Ďura a končila na Michala 29. septembra. Podoba zvykov sa pritom región od regiónu líšila oveľa viac, než sa dnes pripomína.
Celý obsah je vo výhradnom vlastníctve kvizovo.sk. Akékoľvek kopírovanie obsahu je zakázané!