🎉 Gratulujeme! Prešiel si všetkými kvízmi z tejto kategórie. Kvízy sa budú ďalej opakovať v náhodnom poradí.
Vysokoškolské vzdelávanie má na našom území dlhšiu tradíciu, než by ste možno čakali. Preverte si, ktorí panovníci a cirkevní hodnostári zakladali prvé univerzity a akadémie, aké fakulty na nich postupne vznikali a ktoré rehole ich viedli. Odnesiete si prehľad o tom, ako sa vzdelanosť od 15. do 18. storočia šírila z Bratislavy do Trnavy, Košíc a Banskej Štiavnice.
Žigmund Luxemburský
Vladislav Jagelovský
Matej Korvín
gréčtinou
nemčinou
latinčinou
1610
1465
1412
Juraj Thurzo
Matej Bel
Peter Pázmaň
do Budína
do Ostrihomu
do Viedne
teológii
medicíne
baníctvu
jezuiti
piaristi
benediktíni
lekárska
právnická
filozofická
Samuel Mikovíni
Mikuláš Jozef Jacquin
Krištof Traugott Delius
Jozef I.
Leopold I.
Ferdinand III.
Prvou univerzitou na území dnešného Slovenska bola Academia Istropolitana, ktorú v Bratislave založil v roku 1465 kráľ Matej Korvín; jej kancelárom bol ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz a vyučovalo sa na nej po latinsky. V roku 1635 založil Peter Pázmaň Trnavskú univerzitu, ktorá začínala s filozofickou a teologickou fakultou, v roku 1667 pribudla právnická a za Márie Terézie lekárska. V roku 1777 univerzitu presťahovali do Budína. V Košiciach založil v roku 1657 biskup Benedikt Kišdy jezuitskú univerzitu, ktorú v roku 1660 potvrdil zlatou bulou cisár Leopold I. V Banskej Štiavnici pôsobila od roku 1735 banská škola, ktorú Mária Terézia v roku 1762 povýšila na banícku akadémiu; prvým profesorom chémie bol Mikuláš Jozef Jacquin. Často sa zabúda, že trnavská univerzita nezanikla – nadväzuje na ňu budapeštianska Univerzita Loránda Eötvösa.
Celý obsah je vo výhradnom vlastníctve kvizovo.sk. Akékoľvek kopírovanie obsahu je zakázané!